Implantát na dušu

Krv, krv, krv. Červená krv v pohári za pár centov. V pohári z IKEA. Kúpila som ich šesť, a k tomu pár fliaš vína. Nová vinotéka vyžaduje zaplniť. Keď človek kupuje celú sériu neznačkových pohárov, ani mu len nenapadne, že sa o pár minút dostane na áro. Na miesto, kde bude kričať, že by ešte poprosil žiť. Ak by sa to dalo, pán lekár. Ak by sa to, len tak prosím, dalo.

Napíšem blog, povedala si zmumifikovaná princezná nad otvoreným wordom, kdesi v smogu tohto mesta. Vytiahla jeden z lacných pohárov z papierovej krabice a železnou vývrtkou sa snažila vytiahnuť korok z hrdla fľaše. Naraz počula železnú vývrtku dotýkajúcu sa skla, rýpajúcu do zeleného povrchu, chruštiacu a vylomujúcu priesvitný materiál obopínajúci hnedý korok. Rozdrtené sklo našlo útočisko na jej mäkkých, starých nohaviciach. Pam pam pam. Popadalo na jej ošarpane nalakované nechty. To nie je dáma, to nie je sexepíl. Rozdrtené sklo. Tak to sa často nestáva, myslela si princezná kúsajúc si nechty, pozorujúc vypadnuté nadpojené pramene zlatých vlasov na jej stole. Tak, to sa často nestáva, že by novodobé princezné, o ktoré už dávno nebojujú rytieri, nevedeli otvoriť obyčajnú fľašu vína. Pomyslela si, keď pri druhom rulandskom, počula črepiny zeleného skla. Buchla ohryzenou rukou do stola a vytrhnuté pramene nadpojených vlasov, len tak podskočili. Pam pam pam. Ako to však nebýva, princezná nemala sedemnásť ani osemnásť, ale oveľa viac rokov a sviečky už dlhodobo nerada sfukovala na torte. Pam pam pam. Prišlo jej to divné, oslavovať život. Osamelý. Inak sa mala predsa dobre, veď mala aj na tých pár fliaš vína a na novú sadu pohárov. Len nezačínaj pam, pam, pam. Kričala princezná, keď rozdrtila tretiu fľašu vína a celkom veľká smietka skla sa jej zaryla do nohy. Krv neznášala. Nie, pretože zle chutila. Veď, keďže bola princezná, ani sama nevedela ako taká krv môže chutiť. Nemala však rada chuť kovu. Zlato, striebro, to áno, ale keďže žiadne nemala, tak to bolo aj tak jedno. Pam, pam, pam. Pozrela sa bližšie na pokožku nohy a pochopila, že starne. Starne a hodiny na stene tykajú stále rýchlejšie. Starne a ona nemá ani na zákroky v centrách krásy. Potrebovala by botulotoxín do sebavedomia a nejaký ten implantát do sebahodnotenia. Myslela si, pozorujúc rozdrvené sklo na stole. O celkovej anestézie nehovoriac, ale pravda bola, že princezná mala pocit, že už niekoľko rokov žije v anestézii. Síce len lokálnej, čo dokazovala aj aktivita ako otváranie fliaš vína. A to každý večer. Mala sa dobre, Snehulienka a Šípková Ruženka, keď si len tak zaspali a potom v čase hojnosti znovu prišli k sebe. Stiekla princeznej slza po nie už mladej pleti. Čo ona v časoch finančnej krízy, vymretých princov a nekompetentných výrobcov vínových fliaš? Pam, pam, pam. Stupňovalo sa v princeznej, neprinceznej. Teraz už s nohou ofačovanou, pretože krv sa spustila ako keď sa princezná púšťala, psy zapriahnuc, po jesenných listoch v kráľovskom sade princa Jána. Pam, pam, pam. Na všetky Popolušky, Snehulienky, Marušky, ktoré to nemali tiež ľahké. Vypila víno na jeden dych. Cítila čriepky skla zabodávajúce sa do hrdla. Bude aj ona uznávaná ikona v detských rozprávkových knihách? Nie, povedala si zmumifikovaná princezná nad otvoreným wordom, kdesi v smogu tohto mesta. Niekoľko minút na to pozerajúc biele, sterilné steny v nemocnici na Kramároch, vedela viac ako kedykoľvek predtým, že princezné neexistujú. A to nie kvôli tomu, že Grimmovci, Dobšinský a iní PR manažéri vymreli. 1. toto je všetko, len nie próza :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok

Implantát na dušu

Ďalšie články blogera

Ďalšie články z rubriky nezaradené

Hlavné správy

Brali ich v noci a umučili strašným spôsobom. Boli medzi nimi aj Slováci

Matematik Kollár: September 2021 bude mesiac pravdy (video)

Žiaril v Lige majstrov, neskôr odpadol. Šaman z Petržalky stále chytá a chodí po hradoch

Už ste čítali?

Juhoafrický variant je nebezpečnejší ako britský, môže spustiť novú epidémiu

Infektológ: Do leta by sme mohli zaočkovať všetkých nad 55 rokov

Exotický raj, kde sa o covide nehovorí. Cesty na Zanzibar už Česko zakázalo

Gašpar čakal na NAKA už zbalený. Informácie mal podľa súdu aj od Kaliňáka

Nikto pre návrat mafie nerobí toľko ako Matovič (píše Samo Marec)