O rozchodoch a pohľadniciach

Autor: Tamara Heribanová | 10.11.2008 o 11:34 | Karma článku: 14,82 | Prečítané:  4726x

„O mužoch, ktorí opúšťajú manželky a deti, sa hovorí, že sú bezcharakterní. Viem, ale ja s tebou nevydržím už ani jednu noc, ani jeden deň.“

Skúšal si to v kuchyni už od druhej rána. Fajčil a pozeral si fotografie z dovoleniek. Mária mala osem rokov, Michal dvanásť. Manželka bola v jeho veku. A vlastne nebola, ani ten vek nemali spoločný. Nič už nemali spoločné. Len tie deti, hypotéku, auto, úspory a všetko čo bolo v ich spoločnom byte. „Si úžasná žena, len ťa už nemilujem. A ty nemiluješ mňa. Neľúbim ťa. Nemám ťa už rád. Prečo si kaziť život, keď ho môžeme žiť plnohodnotne bez seba?“ Pošepkal a pohladil fotografiu. Bolo štvrť na štyri. Petržalka spala. Celá jeho rodina spala. Len on nemohol. „Pozri je strašná doba na vzťahy. Všetci sa rozvádzajú. Veď sme sa snažili. Ale my sa stále len hádame. Urážame sa, ponižujeme sa. Ja už takto neviem žiť.“ Otvoril chladničku. Bola plná. Segedínsky guláš v hrnci. Smutne sa usmial. Sadol si znova na stoličku, zapálil ďalšiu cigaretu. „Si fantastická matka. Vynikajúca kuchárka. Eva, nechcem ti kaziť život. Nechcem, aby si trpela. Ale ja trpím tiež.“ Rozplakal sa. Odpil si z hrnčeka. V hrnčeku s nápisom „Eva“ bolo sudové víno. Evini rodičia bývali v Pezinku a to víno v plastových fľašiach píjavali ešte keď boli slobodní. Do rána sa rozprávali o filmoch. Plánovali budúcnosť a boli presvedčení, že im to vyjde. Veď neboli len milenci, ale hlavne výborní priatelia. „Eva vždy sme boli kamaráti, parťáci. Mali sme sa predsa tak radi. Viem, že si nešťastná. Si nešťastná, lebo si so mnou. A ja som nešťastný, lebo som s tebou. A sme nešťastní a ja som zúfalý a neviem čo s tým. A ja viem len, že som nešťastný a keď ťa vidím, tak vidím cudziu ženu a ja neviem čo s tým.“ Šepkal sám pre seba. Ručička na hodinkách sa posúvala k šestke. Pol štvrtej. Zajtra o takomto čase bude všetko inak. Nie je ani prvý ani posledný. O deti sa bude naďalej starať. Bude jej pomáhať. Už sa nebudú hádať. Už ho nebude povýšenecky deptať. Už nebude ironicky komentovať jeho nižší plat. Už nebude krútiť hlavou, keď bude on rozprávať. Nebude sa predbiehať a donekonečna sa predvádzať. Už nebude nič. „Bral som si inú ženu, akú mám pred sebou. Bola si iná. Bola si láskavá. Neurážala si sa za všetko. Dalo sa s tebou rozprávať.“ Pretrel si tvár. Rozvidnievalo sa. Eva sa za tri hodiny zobudí. Vždy stávala skoro. Vtedy, keď sa vedela objať, vtedy keď sa dotýkali, vtedy keď jedli cesnakové hrianky. „Keby som nad tým nerozmýšľal už tak dlho. Ale veď ty určite cítiš to isté. Myslím to, že už necítiš nič. Teda, necítiš nič ku mne.“ Mal plán. Dnes odvezie deti do školy on. Vráti sa a všetko jej povie. Potom sa zbalí. Zatiaľ bude bývať u brata. Už sa o tom rozprávali. Môže tam zostať aj do konca roka. Kým si nenájde niečo iné. Eva zostane v byte. Auto jej zostane. Všetko jej zostane. „Tak toto bude najlepšie. Inak sa obaja zbláznime. Nemôžme sa hádať do konca života. Nemôžeme trpieť len kvôli deťom. Tie cítia naše napätie možno ešte viac ako my. Neničíme len nás ale aj ich.“ Rozvzlykal sa. Hrnček z ktorého pil víno dostala Eva od malej Marie na Vianoce. Maria kreslí. Chodí na modelársky krúžok. Michal hrá na klavíri. Michal skladá texty a celkom slušne spieva. Na Vianoce robia program. Majú skvelé deti. Mali skvelé manželstvo. Mali sa radi. „Robím to kvôli deťom. Nechcem im pokaziť život.“ Zaspal. Keď sa Eva ráno zobudila, podišla k nemu a z ruky mu pomaly vytiahla hrnček. Vysypala popolník. Otvorila okno. Fotografie, ktoré boli rozložené na stole, zhrnula na kôpku. Rozrezala rohlíky. Natrela ich maslom. Uvarila vajíčka a z igelitového sáčku vybrala debrecínsku šunku. Otočila sa. Bola rozospaná. Prezrela si spiaceho manžela, prezrela si fotografie, prezrela si samú seba v odraze skla kuchynskej linky. Urobila deťom desiatu. Odviezla ich do školy. Vrátila sa a zobudila ho. Jemne. Pobozkala ho. Vzlykala. Hovorila, že ďakuje Bohu, že má tak nádhernú rodinu. Hovorila, že Michal bude mať koncert a že Mária nakreslila krásne pohľadnice. Urobili si kávu a po niekoľkých rokoch sa spolu naraňajkovali. V ten deň nešli do práce. V ten deň zistili, že sa znova milujú.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Brali ich v noci a umučili strašným spôsobom. Boli medzi nimi aj Slováci

Ustašovci zavraždili v lágri 106 Slovákov a každý z nich má svoj príbeh.

Matematik Kollár: September 2021 bude mesiac pravdy (video)

Ako môže vyzerať jar či leto s koronavírusom?


Už ste čítali?