Aj keď som prisahala...

Autor: Tamara Heribanová | 8.5.2008 o 13:05 | Karma článku: 8,37 | Prečítané:  2735x

„Neodchádzajte, práve Vás hľadám. Všetko platím ja. Musíte mi zodpovedať všetky otázky,“ povedal a sadol si vedľa mňa.

Nepoznala som ho. Nemohla som s ním sedieť. Veď už dlhšie som mala byť preč. Hodiny na stene tikali nahlas. Zdalo sa, že sa ich tikot zintenzívňuje každou sekundou. Uprene na mňa pozeral. A ja som predsa meškala. Nemohla som zostať, no nevedela som ani vstať a odísť. Vonku tak strašne lialo. Hodiny nahlas tikali. Čašník nosil poháre a ja som ich nedotknuté nechávala na bare. Bolo ich veľa. Plný bar pohárov a on stále objednával. Pýtal sa ma otázky, ktorým som vôbec nerozumela. Nevedela som čo myslí, ani čo odpovedať. Nepoznala som ho. Možno preto som nevedela o čom tak oduševnene rozpráva. No ani som ho nechcela spoznať. Čakali na mňa a ja som tam sedela. Počula som ako silno prší. Blýskalo sa. Vnútri sa dobre sedí. Pomyslela som si. Ale oni čakajú v daždi. Meškala som už nekonečne veľa hodín. Tikali, tikali, tikali. Tikali hodiny na stene. Čašník bol nervózny, veď nemal kam nosiť poháre. Pozeral na nás a nepokojne fajčil. Nepila som ani ja, ani neznámy muž sa pohára nedotkol. Len kládol otázky a objednával. Jeho ústa sa otvárali, oči na mňa uprene pozerali. Hovoril, že je to o živote a smrti. Že o našom stretnutí nesmiem nikomu povedať. Odprisahala som to. Povedal, že keby som to niekedy niekomu povedala, všetko by skončilo. Kývala som hlavou, no nevedela som, čo má na mysli. Čo bolo také dôležité? A prečo to bolo dôležité? Prečo šepkal a pýtal sa ma na odpovede k otázkam, ktoré neexistovali? Pozrela som na hodiny. Čakajú ma v tom daždi, už sú dozaista celí premoknutí. A ja sedím s mužom, ktorého nepoznám. „Neviem o čom hovoríte. Objednávate a nepijeme. Pýtate sa ma a ja vám neodpovedám, lebo vám nerozumiem. Nemá to zmysel,“ povedala som. Vonku sa zablýskalo. „Nič nemá väčší zmysel ako to čo ste povedali. Touto skúškou ste prešli. Môžete ísť. Ďakujem,“ zašepkal a exol jeden z pohárov. Aj keď som mu prisahala, že o tom nikomu nepoviem, aspoň som to napísala. Nič som neporušila, či?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Slovensko sa rozdelí. Čo bude nasledovať po plošnom testovaní?

Mestá chcú o ďalšom testovaní ešte rokovať.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

ĽSNS: Hodnotová bitka o sedem miliónov

Možno sa ich za tie peniaze aspoň zbavíme.


Už ste čítali?